Zavŕšili sme viac či menej úspešnú etapu nového etablovania a spravovania spoločného majetku. Spravovania, ktoré jednoznačne dokázalo, že pozemkové spoločenstvo či spoločenstvá majú svoju nezastupiteľnú úlohu nie len v oblasti lesohospodárskeho života. Boli sme, sme a budeme dôležitou súčasťou aj spoločenského diania, čo treba neustále pripomínať. Práve táto spoločenská úloha naberá na význame a čoraz dôraznejšie zasahuje aj do bežného života ľudí nie len v našom regióne.

Inak povedané, končí dlhá etapa nového – ponovembrového etablovania a správy nášho spoločenstva a jeho majetku a nastupuje etapa nová: Etapa spoločenského a ekonomického rozvoja.

V tejto etape chceme do maximálne možnej miery zachovať náš lesný pôdny fond v jeho väčšej druhovej pestrosti, v dobrom zdravotnom stave, prijateľnej hospodárskej výnosnosti a hlavne pripravený aj pre ďalšie generácie. Nové decénium (10–ročný pestovateľský plán), ktoré rokom 2022 otvárame nám neumožní pokračovať v doterajších objemoch plánovaných ťažieb a s tým spojených výnosoch z pestovateľskej činnosti . Tento fakt je pre štart nového decénia určujúci. V úvode očakávame štátom regulovaný pokles až do výšky 30 %, čo však neznamená, že to bude platiť aj v rokoch nasledujúcich. Tlak na postupné znižovanie ťažieb sa neustále zvyšuje a tak sa budeme musieť týmto novým trendom prispôsobiť resp. v rozumnej miere proti nim bojovať.

V príkrom rozpore je neustála snaha štátu o zvýšenú ochranu lesa bez refundácie nie malých nákladov jeho pestovateľov. Tento fakt sa stáva veľmi vážnou témou a akousi deliacou čiarou aj verejného života, čo si naše politické reprezentácie len ťažko pripúšťajú, či vôbec nechcú uvedomiť.

V súlade s uvedeným musíme svojou činnosťou hľadať dostatočné zdroje na našu základnú povinnosť - pestovateľskú činnosť, čo je v existujúcom konkurenčnom prostredí náročná úloha.

Ďalším zo zdrojov je podstatne efektívnejšie využitie vlastného nehnuteľného majetku, našich budov a rekreačných zariadení. Tejto oblasti sme v minulosti nevenovali dostatočnú pozornosť, čo sa nám v nasledujúcich obdobia vráti v podobe zvýšených nákladov na ich opravy či dokonca rekonštrukciu. Stav týchto zariadení je jednoznačný, t.j. nespochybniteľný dôkaz toho, že nájomca bez dôslednej kontroly majiteľom je najhorší gazda. Vlastné permanentné a ekonomické využívanie tohoto nie malého majetku je jedinou možnou cestou. Paralelným efektom je ďalšia práca pre našich vlastných či sezónnych pracovníkov a to najmä v zimnom období, kedy je práce menej a to nám komplikuje udržanie prijateľnej zamestnanosti.

Veľmi perspektívnymi zdrojmi sú prenájmy vlastných pozemkov za maximálne možné ceny z pohľadu trhu. Urbár už nemôže byť zdrojom lacných pozemkov na výstavbu rodinných domov či dokonca nemým svedkom ich ďalšieho zhodnocovania. Prioritou aj naďalej budú Martinské Hole, ich kontrolovaný rozvoj a naša aktívna účasť na tomto procese.

Aktívne sme vstúpili do príprav zmien a doplnkov územného plánu mesta Martin so zámerom zväčšenia ponuky stavebných pozemkov na prenájom a tým zabezpečenia permanentných finančných zdrojov pre ďalšie obdobia či aktivity. Historickou novinkou v živote nášho spoločenstva bude vlastný územný plán, na ktorého príprave už pracujeme. Tak, ako územný plán mesta aj ten náš jednoznačne a detailne zadefinuje naše zámery a možnosti využitia vybratých lokalít.

V živote nášho spoločenstva je úplne novou súčasťou oblasť spoločenská. Nie je to nič nové, ale pre nás „nepestované“. Je to moderná výzva, ktorej dôležitosť je zásadná a má nenahraditeľný vplyv aj na mnohé ďalšie činnosti. Musíme sa dokázať postaviť čelom niektorým moderným tendenčným trendom ako aj rôznym tiež-enviromentalistom, ktorí v nás vidia likvidátorov lesov a vrahov všetkého živého v nich. Každý deň počúvame o ich tzv. ochranárskych úspechoch a o našej, tak dôležitej hospodárskej činnosti, takmer nič. Musíme urobiť maximum pre to, aby sme sa v očiach verejnosti aspoň priblížili k pohľadu na našich kolegov poľnohospodárov, teda hospodárov s poľnohospodárskou pôdou. Tu verejnosť celkom prirodzene prijala fakt, že nie každá pôda môže byť parkom a bezzásahovým územím.

Fakt či pojem, že my sme lesohospodári sa zo spoločnosti kritickým tempom vytráca. Výsledky našej práce po vyťažení mnohými rokmi pestovaného porastu verejnosť často registruje ako celospoločenský zločin, čo sa musí aj našim pôsobením zmeniť. Verejnosť nás musí začať vnímať ako dôležitého tvorcu životného prostredia a hostiteľa na svojom racionálne zveľaďovanom majetku a nie ako nepriateľa ich, ale aj našej milovanej prírody. Je smutné, že sa opäť musíme učiť spoločne žiť a navzájom sa rešpektovať. K tomu chýbajú dve zásadné veci: vôľa a cielená permanentná osveta. Keď nepoľavíme, výsledok sa dostaví.

Pridajte sa k nám a vráťme nášmu stavu vážnosť a hrdosť, ktorú sme dočasne stratili, ale ktorú si právom zaslúžime.

Vladimír Švehla
predseda pozemkového spoločenstva